Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, prostredníctvom mediátora ako tretej, nestrannej a neutrálnej osoby. Výsledkom mediácie je dohoda, na obsahu ktorej sa sporové strany dohodli, a ktorá je pre všetky zúčastnené osoby záväzná.
Mediácia je založená na viacerých rovnocenných princípoch - princíp DOBROVOĽNOSTI, princíp NEZÁVISLOSTI, princíp NESTRANNOSTI a NEUTRALITY, princíp WIN-WIN.
Mediátora môže osloviť buď jedna, alebo obe strany sporu. Na začiatku mediátor posúdi, či je predmetný spor vôbec vhodný na mediáciu.
Počas mediácie vystupuje mediátor nestranne a neutrálne. Mediátor nie je v "spore" sudcom, mediátor nerozhoduje. Rozhodovacia právomoc tak zostáva v rukách sporových strán. Úlohou mediátora je byť tou osobou, ktorá sporové strany usmerní, správne im poradí, psychologicky dohliadne na komunikáciu strán a pomôže stranám sporu dôjsť k dohode, ktorá vyhovuje obom. Cieľom mediácie je, aby sa každá zo sporových strán cítila ako víťaz (princíp WIN-WIN, t. j. VÍŤAZ-VÍŤAZ).
Mediácia siaha ďaleko do minulosti, môžeme ju považovať za najstaršiu formu protiváhy mocenského a autoritatívneho rozhodovania sporov prostredníctvom súdu.
Mechanizmus mediácie v Slovenskej republike upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to:
- výkon mediácie,
- základné princípy mediácie a
- organizáciu a účinky mediácie.
